English springerspaniel
Anglický špringeršpaniel (English Springer Spaniel)
Anglický špringeršpaniel má tých istých spoločných predkov ako kokeršpaniel a dokonca v originálnom anglickom štandarde sa uvádza, že to je najstaršie plemeno španielov z ktorého sa postupne vyvinuli všetky ostatné, okrem klambernského.
Jeho názov je odvodený od anglického „spring"- skákať, čo podľa niektorých autorov vyjadruje, že sa používal pri love zajacov, teda zvierat, ktoré po vypichnutí psom vyskočili zo svojho úkrytu. Iní zas tvrdia, že jeho názov vznikol ako zvýraznenie rýchleho pohybu týchto psov pri práci, dobrých skokanských vlastnostiach i schopnosti „vyšprintovať" za zverou. Toto pomenovanie španielov sa však najviac rozšírilo až v 19. storočí, predtým boli väčšie španiele nazývané rôzne. Napríklad ešte v 17. storočí bolo pre predchodcov špringeršpaniela bežné označenie „hawkingspaniel“, teda pes lovcov, ktorí používali skroteného jastraba. Dokonca v roku 1885, kedy bol založený klub chovateľov španielov a na výstavách už boli špringeršpaniele posudzované v svojej samostatnej triede, často ich označovali aj podľa oblastí, z ktorých pochádzali a najpopulárnejší medzi nimi bol norfolkský španiel. To, že v tom čase nešlo ešte o plemeno s presne určenými exteriérovými znakmi svedčia i niektoré prípady z vtedajších výstav, keď napríklad syn víťaza triedy velšský špringeršpaniel vyhral na tej istej výstave triedu anglických špringeršpanielov. Alebo sučka, ktorá mala obidvoch rodičov špringeršpanielov bola najlepšie ohodnotená medzi poľnými (field) španielmi. Teóriu, že anglický špringeršpaniel je skutočne predkom všetkých ostatných plemien španielov je preto nutné brať z rezervou. Nespochybniteľné však je, že v minulosti boli na britských ostrovoch najrozšírenejšími sliedičmi práve psy typu dnešného anglického špringeršpaniela. Napríklad i W. H. Lizars v svojej knihe Naturalist´s Library z roku 1840 píše o tomto plemene ako o rozšírenom poľovnom psovi, ktorý je menší ako seter, „je elegantne tvarovaný a pôsobí veľmi živo“. Hoci je v tejto knihe zobrazený ako červený s bielymi znakmi a čiernym nosom, väčšina vtedy chovaných špringeršpanielov bola bielej farby s hnedými škvrnami. Po oddelení väčších špringeršpanielov od menších kokeršpanielov, na výstavách v druhej polovici 19. storočia, sa chov obidvoch plemien viedol už oddelene a aj špringeršpaniel bol v roku 1902 uznaný za samostatné plemeno.
V súčasnosti patrí anglický špringeršpaniel vo Veľkej Británii k najviac chovaným poľovným psom. Niektorí praktickí anglickí poľovníci chovajú i pracovný typ špringeršpaniela tzv. „Field Trialer", s ktorým sa prakticky ani nezúčastňujú výstav. Od štandardného, moderného predstaviteľa plemena sa odlišuje dlhším telom, vyššie nasadenými, kratšími ušami a hlavne menej bohatým osrstením. Špringeršpaniel sa podobá na väčšieho, robustnejšieho anglického kokeršpaniela, od ktorého sa odlišuje najmä kratšími ušami, nasadenými vo výške očí. Má tiež i o poznanie kratšiu srsť, ktorá je priliehavá, rovná, len nepatrne zvlnená, hustá, odolávajúca nepriaznivému počasiu, nikdy však nie hrubá. Na zadných častiach končatín vytvára závesy. Štandard plemena povoľuje akékoľvek sfarbenie okrem jednofarebného a červeno-bieleho. Väčšina jedincov je čiernobielych alebo hnedobielych. Približná výška psa má byť 51 cm, pri hmotnosti 22,5 kg, sučky sú o niečo menšie a ľahšie.
Má podobné vlastnosti ako anglický kokeršpaniel, vďaka svojmu väčšiemu vzrastu ho však predčí v prinášaní, po rozumnom tréningu je schopný priniesť aj zajaca, ba dokonca i líšku. Hoci je považovaný za typického zušľachteného predstaviteľa starých tzv. zemných („land“) španielov, výborné výsledky dosahuje aj vo vodných prácach. Je to všeobecne vytrvalý, radostne pracujúci pes s jemným nosom, o čom presviedča pri spoľahlivých dohľadávkach aj raticovej zveri. Dospieva o trochu neskôr, na čo treba brať ohľad pri výcviku a výchove, ktorá musí byť dôsledná, vyžadujúca si istú dávku trpezlivosti na zvládnutie temperamentu a stále vysoko zachovaného loveckého pudu tohoto plemena. Dobre vedený anglický špringeršpaniel je však poslušný, veľmi výkonný poľovný a príjemný, oddaný domáci pes.
Ing.Ján Zajac